Prečítajte si článok o príklade energeticky úspešného mesta

Na konferencii Na energiu s rozumom uskutočnenej v máji 2016 v Elektrárni Piešťany odborníci predstavili viacero inšpiratívnych príspevkov. Situáciu energeticky úspešného mesta Litoměřice vám prinášame aj formou rozhovoru s energetickým manažérom mesta Jaroslavom Klusákom.

Energetický manažment mesta na Slovensku zatiaľ nie je bežný pojem. Ako a kedy ste začali?
S energetickým manažmentom sme v Litoměřiciach začali roku 2011. Keď som vo februári 2011 nastupoval do pozície energetického manažéra mesta, v českých mestách to v tom čase vôbec nebola bežná pozícia. S nástupom bolo spojené, že kolega, ktorý ma prijímal, musel vedeniu mesta vysvetliť, na čom by mal energetický manažér pracovať a prečo by bol pre mesto prínosom. Na začiatku sme mali jednu výhodu, a to, že Ministerstvo životného prostredia v tom čase podporilo projekt, v rámci ktorého mohli Litoměřice na jeden rok zamestnať energetického manažéra. Dohodli sme sa s vedením mesta, že to na ten rok skúsime, že realizujeme niekoľko projektov a ukáže sa, či je nová pozícia prínosná alebo nie. Podľa toho sa mesto rozhodne, či pokračovať. Takže taký bol úplný začiatok.

Teda bola tam aj vhodná príležitosť zvonka „potiahnuť“ ten prvý rok.
Áno. Mestá v tom čase vnímali podobné zmeny zväčša tak, že je to ďalšia pozícia, a teda aj ďalšie výdavky. Začali sme tým, že každý rok vypracúvame pre radu mesta, prípadne aj pre mestské zastupiteľstvo správu o energetickom manažmente, v ktorej vyčíslime všetky náklady na manažment aj všetky prínosy. Od roku 2011 sme stále v kladných číslach – úspory sú vyššie než náklady na moju pozíciu alebo ako súvisiace náklady. Takže tá pozícia sa jednoznačne vypláca.

Na začiatku bola príležitosť. Zároveň to vychádza to priebežne dobre. Rád by som sa opýtal aj na prekážky – s čím ste sa museli na začiatku vysporiadať? A aké boli vaše prvé výraznejšie úspechy, ktoré presvedčili zástupcov mesta?
Prekážky boli dvojakého charakteru. Do prvej skupiny patrili také, ako som už uviedol, že to bola nová pozícia, nezabehnutá, a museli sme dlhšie vysvetľovať, čo by mal energetik v meste robiť a prečo ho mesto potrebuje. Nejestvovali nijaké dobré príklady z praxe, ani obdobné pozície v iných mestách. Obyčajne to beží tak, že ak starosta alebo niekto z vedenia mesta povie niekomu z vedenia inej samosprávy, že niečo funguje, druhé vedenie to potom pokladá overenú informáciu. To sme my však nemali a museli sme od samého základu vysvetľovať, načo je to dobré a prečo by to tak malo byť. Prekážky druhého charakteru súviseli s tým, čím by mal každý energetický manažér začať, že totiž spracuje údaje o celkovom majetku mesta a o všetkých odberných miestach, či už elektriny, tepla, plynu alebo vody, do akejsi ucelenej aplikácie, a keď ju má, začne sledovať spotreby. Na to potrebuje spolupracovať s ľuďmi z úradov a z príspevkových organizácií. S tým bol najskôr istý problém – ľudia čosi podobné nerobili, neboli na to zvyknutí, a odrazu im niekto nový povie, že to od nich bude chcieť. Našťastie to však vedenie podporovalo a ľuďom sa to predložilo v takom zmysle, že ide o čosi, čo chce mesto, nie ten energetik. Potom sa uskutočnili aj školenia, podrobnejšie rokovania, a teraz už proces sledovania týchto údajov beží štandardne.

Ak tomu rozumiem správne, práve podporou zo strany mesta sa vám uvoľnil priestor pre rozhodovanie. Nebola to úplne „cesta zarúbaná“.
Áno, tam je to treba. Ak si vedenie mesta nepovie, že to chce, a že energetikovi chce vytvoriť určité podmienky, aby mohol svoju prácu vykonávať dobre, aby mal dobré zázemie, tak to nejde. V takom prípade by ľudia z príspevkových organizácie nechceli odčítať údaje, a keďže za to nie je zodpovedajúci postih, celý systém by nefungoval.

Veľmi inšpirujúco pôsobí váš Fond úspory energie. Predstavili by ste jeho základné črty?
Fond úspor energie je aktívny od roku 2014. S úsporami sme začali roku 2012, predchádzajúci rok bol zábehový, hoci nejaké úspory sme zaznamenali aj roku 2011. Nechceli sme, aby všetky ušetrené prostriedky skončili len v rozpočte mesta, ale aby sa aspoň sčasti investovali aj do ďalších opatrení na podporu obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie. Ďalšou vecou bolo, že sme všetky príspevkové organizácie, ako školy, škôlky, športové a kultúrne zariadenia a pod. viac vtiahli do hry a motivovali. Ak škola alebo škôlka predtým ušetrila na prevádzke, vracala ušetrené prostriedky priamo do rozpočtu, čo nie je motivujúce. Teraz to funguje inak. Zhodnotíme úspory v spotrebe organizácií za predchádzajúci rok a odrátame od nich náklady na manažment. Z toho ešte stále ostanú isté „dobré“ peniaze, ktoré sa rozdelia do štyroch balíčkov: 35 % ide do rozpočtu mesta, 30 % do fondu úspor, čo sú prostriedky určené na podporu obnoviteľných zdrojov, a ďalšie úspory (30 %) sa dajú organizácii, ktorá prostriedky ušetrila. Zvyšných 5 % sa presunie do fondu odmien. Ľudia, ktorí nad rámec svojej bežnej agendy prispeli k úsporám, dostávajú dodatočnú odmenu, ktorú schvaľuje primátor. Vyhodnocujeme to každý rok, čo je zároveň príležitosť poskytnúť vedeniu mesta významnú informáciu o tom, že stále vznikajú úspory. Na príspevkové organizácie pôsobí motivačne, že z nich majú osoh. Funguje to, riaditelia organizácií sa stále viac zaujímajú o účty za energie, hoci predtým sa tým nezaoberali. Dostávali príspevok na  prevádzku, rozpočet na energie z toho vyčlenený nebol a financií bolo buď málo, alebo ich dostali navyše a museli ich potom vracať.

To pôsobí veľmi rozumne a inšpiračne aj pre ďalších. Ľudí často zaujímajú práve úspory financií. Keby sme hovorili o číslach, nie o percentách, ale absolútnych číslach, aké máte výsledky na úrovni mesta.
Od roku 2012 sa na výdavkoch za energie ušetrilo asi 10 miliónov Kč. Ročné výdavky mesta za energie sú približne 40 miliónov Kč. Nie je to štvrtina z nich, to by bolo pekné číslo, sú to ušetrené prostriedky za štyri roky 2012 – 2015. V priemere teda asi 2,5 milióna Kč ročne.

Aj tak sú to významné zmeny vzhľadom na celkový rozpočet. Čo sa týka obyvateľov mesta, prejavuje sa aj na tejto úrovni, že sa mesto posúva progresívne dopredu?
Usilujeme sa. Pokiaľ ide o majetok obyvateľov mesta alebo miestnych podnikateľov, pohybujeme sa v obmedzenejšom priestore. Nejde to tak jednoducho, ako pri mestskom majetku. Na obyvateľov zameriavame množstvo osvetových akcií, informujeme ich. Dnes mám aj kolegu, tiež energetika, ktorý sa vyzná v problematike pasívnych budov a rekonštrukciách a má vyhradené konzultačné hodiny pre verejnosť. Okrem toho aspoň raz ročne organizujeme na námestí osvetové akcie o úsporách energie a obnoviteľných zdrojoch. Práve dokončujeme európsku kampaň s názvom Engage, ktorú vytvorila organizácia Energy Cities. V rámci nej bude v meste vystavených 20 veľkoplošných plagátov s významnými osobnosťami z mesta, či už športovcami, predstaviteľmi mestského úradu alebo neziskových organizácií, ktorí jednoduchým posolstvom ľuďom sprostredkujú, čo oni sami robia pre úspory energie a pre využitie obnoviteľných zdrojov. Keby som to povedal celkom voľne, do ľudí túto tému neprestajne vtĺkame? Okrem toho máme aj veľmi dôležitý nástroj, ktorý využívame od roku 2000, a to podpora inštalácie solárnych termických panelov. Každý rok je z rozpočtu mesta vyčlenená čiastka okolo pol milióna korún ako príspevok na inštaláciu fototermických panelov, a tá je určená výlučne obyvateľom mesta. Občan si môže podať veľmi jednoduchú žiadosť v rozsahu jednej – dvoch strán a mesto mu ju spravidla podporí.

Rád by som sa opýtal na veľký projekt využitia geotermálnej energie, ktorý by ste mali začať realizovať tento rok. Už na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi významná zmena. Predstavili by ste stručne tento projekt a vaše očakávania?
Podrobnejšie sa tomu venuje kolega, manažér geotermálneho projektu. Dostali sme podporu na nadzemnú časť, teda na vybudovanie infraštruktúry geotermálneho vrtu. S rozličnými odbornými partnermi teraz spracúvame veľkú projektovú žiadosť do Operačného programu Veda a výskum, z ktorého by sme chceli financovať dokončenie tohto vrtu. Teraz sme asi v dvojkilometrovej hĺbke a vrt by mal byť dovŕtaný zhruba do hĺbky päť kilometrov. V tej hĺbke je už situácia veľmi zložitá. Hoci máte poruke najlepších geológov a ďalších odborníkov, ktorí vám pripravia výpočty, simulácie a modely, ako sa hornina v takej hĺbke správa, aké sú tam prietoky vody, teplota atď., stále sa pohybujete sa len v teoretickej rovine. Potrebujeme sa už dostať ďalej, do komerčnej fázy, a situáciu dlhodobo vyhodnocovať. Pokiaľ viem, nikde v Českej republike ani v niektorej z okolitých krajín neexistuje takýto hlboký geotermálny vrt. Naša situácia teda prináša aj veľký potenciál pre rozvoj geotermálnej energetiky nielen pre Litoměřice a pre zásobovanie tohto mesta teplom, ale aj pre výskum. V areáli bývalých kasární, kde je vrt, by malo vzniknúť vedeckovýskumné centrum, zamerané na geotermálnu energetiku.

Okrem tohto projektu, čo by ste ešte chceli zmeniť v nasledujúcich rokoch? Dajme tomu dvoch, troch?
Je toho dosť. Práve sme podali projektovú žiadosť s cieľom vytvoriť v Litoměřiciach jednu z prvých budov štartovacieho bývania, ktorá bude v nulovom, ba možno aj aktívnom štandarde, to znamená, že by vyrábala viac energie, než spotrebuje. Objekt je už vytipovaný. Spolupracujeme na tom s Centrom pasívneho domu, pripravený je prvotný zámer a usilujeme sa získať prostriedky na jeho realizáciu. Cieľom ďalšieho projektu je rozšíriť akčný plán udržateľnej energetiky, ktorý už máme vypracovaný pre mestský majetok, na mesto ako celok, a to podľa Európskej metodiky paktu starostov a primátorov. Výsledkom by bol dokument s údajmi o energetike a emisiách CO_˛ na úrovni celého mesta, ale zároveň aj dlhodobejší podklad na zlepšovanie energetiky  a takisto parametrov súvisiacich s klímou. Teda aké nástroje zvoliť, aké projekty, kde to má zmysel, v ktorých sektoroch a pod. Okrem toho sa ako súčasť konzorcia uchádzame o podporu projektu komunitných elektrární. Tu by sme radi do hry väčšmi vtiahli aj bežných obyvateľov, a to aj investične, aby financovali vlastné elektrárne, vytvorili družstvá ako napríklad v Anglicku alebo v Rakúsku. To značí, že by sa na nejakom objekte vybudovala fotovoltická elektráreň a občania by boli akcionármi. To však súvisí s množstvom vecí, s podporou obnoviteľných zdrojov na národnej úrovni, ktorá v súčasnosti v našej krajine nie je ideálna.

V akej miery sa chcete venovať cyklodoprave resp. nemotorovej doprave v meste? Aké miesto má doprava v celkovom obraze?
To je správna otázka. Energetika a doprava patria medzi rozhodujúce oblasti rozvoja mesta. Problém s dopravou má asi každé mesto. Vypísali sme výberové konanie na koordinátora, ktorý by pracoval v rámci nášho strategického útvaru a koordinoval by oblasť dopravy. Máme k dispozícii prvotné podklady na vytvorenie udržateľného plánu mestskej mobility tak, ako to robia niektoré západoeurópske mestá, a mali by sme ho spracovať tento a nasledujúci rok.. Plán by stanovil, akými hlavnými nástrojmi dosiahnuť upokojenie dopravy, ako riešiť parkovanie pre nemotorovú dopravu a pod. Do vozového parku mestského úradu plánujeme nakúpiť elektromobily a vybudovať nabíjacie stanice. Vlastne klasické veci, ktoré sa v záujme udržateľnej dopravy robia aj v iných mestách.

Keby ste si predstavili situáciu o 15 – 20 rokov, kde by ste sa radi ocitli v oblasti úspor energie? Ako by to mohlo byť, ak pôjdu veci, ktoré ste uviedli, podľa vašich predstáv?
Našou dlhodobou stratégiou je dosiahnuť, a tak sme to definovali aj v strategickom pláne rozvoja mesta do roku 2030, že budeme „nízkouhlíkové“ a energeticky sebestačné mesto. V tom čase chceme už sami prevádzkovať geotermálny zdroj energie a ako mesto dodávať tepelnú energiu našim obyvateľom. To značí, že by sme garantovali jej únosnú cenu, ktorá by ľudí motivovala, aby sa od centrálneho zdroja tepla neodpojili. Tieto financie budú príjmom mesta, čo prispeje k oveľa lepšiemu cash-flow na jeho úrovni a samospráva bude potom schopná rozvíjať ďalšie projekty. Rád to prirovnávam k situácii v triedení odpadu pred 15 – 20 rokmi. Vtedy bol ten, kto odpad triedil, výnimka a pokladali ho tak trocha za čudáka, ak to tak poviem. Nuž a my chceme, aby o 20 rokov ľudia v Litoměřiciach brali ako štandard, že energiu využívajú ako vzácny zdroj, udržateľne a šetrne ,a aby to bolo pre nich celkom normálne, ako je napríklad teraz pre 80 – 85 % ľudí triedenie odpadov. Že budú brať ako bežnú vec využívanie miestne obnoviteľných zdrojov, že budú stavať a rekonštruovať domy a byty v pasívnom štandarde a ničom o inom ani neuvažujú. Tak by to bolo fajn.

Držím palce a verím, že sa to bude uberať tým smerom. Ďakujem za rozhovor.