Kto sme
Ešte do konca septembra môžete rozhodnúť o Strome roka 2011
Ešte do 30. septembra 2011 môžete poslať hlas jednému z dvanástich finalistov ankety Strom roka 2011 a podporiť tak jeho ošetrenie. Podľa aktuálneho stavu hlasovania zatiaľ vedie lipa malolistá z Lipian (okr.Sabinov), len o tri hlasy menej má ďalšia lipa z Kameničian (okr.Ilava). Do tretice - lipa veľkolistá zo Žiliny uzatvára medailové miesta. Najmenej hlasov má zatiaľ čerešňa mahalebková z Bratislavy a topoľ čierny z Majcichova (okr.Trnava). Poslaním ankety, ktorej 9.ročník vyhlásila Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Víťazný strom bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Hlavným partnerom ankety je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Anketu ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Záhradníctvo A.B.I.E.S., Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum a International Visegrad Fund. Do uzávierky ankety Strom roka 2011 prišlo z celého Slovenska až 91 nominovaných stromov, z ktorých vybrala porota 12 finalistov. Najmladšia spomedzi nich je 100-ročná čerešňa mahalebková z Bratislavy, ktorá vyrástla na hradnom brale. Medzi najstaršie stromy patrí chránený 500 - ročný gaštan jedlý z Častej (okres Pezinok), najväčší gaštan na Slovensku a rovnako stará lipa malolistá z Kameničian (okres Ilava), ktorej koruna pripomína srdce. Fotografie a príbehy stromov - finalistov sú uverejnené na webovej stránke Nadácie Ekopolis (http://www.ekopolis.sk//). Hlasovať za svoj strom môže každý, prostredníctvom SMS správy (na č. 7775, v tvare : Strom medzera a číslo stromu od 0-12), hlasovacieho lístka, pohľadnice alebo priamo na internete. Anketa bude vyhodnotená 20. októbra 2011 a strom s najvyšším počtom hlasov získa titul Strom roka 2011. Výherca dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie 333 eur. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2.a 3. mieste tiež získajú peňažnú sumu 333 eur, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia. Víťaz ankety bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Traja nominujúci budú odmenení hodnotnými knižnými darmi od Vydavateľstva Dajama, traja hlasujúci zase knižnými poukážkami vo výške 50 eur od kníhkupectva Artforum. ■ Dvanásť finalistov ankety Strom roka 2011
Mahalebka patrí medzi zriedkavejšie druhy čerešní a táto sa na hradnom brale uchytila náhodne, ako náletová drevina. To, že dokázala na takomto extrémnom mieste prežiť, je symbolom jej životaschopnosti a rozhodne patrí medzi zaujímavosti Podhradia.
Kataster obce Častá je známy hojným výskytom gaštanov. Je dokonca možné, že aj jej názov je odvodený od latinského názvu "Castanea sativa". Tento jedinec je naozaj unikátny, je to najväčší jedlý gaštan na Slovensku a patrí aj medzi najmohutnejšie a najstaršie stromy u nás. Rastie pri vinohradoch, neďaleko hradu Červený kameň. Za chránený bol vyhlásený v roku 1998.
Najstarší a najväčší strom v katastri je jedným z posledných pamätníkov rozsiahlych lužných lesov na nive Dudváhu, ktoré padli za obeť regulácii. Podľa odhadu veku, v čase jeho zrodu na začiatku 19. storočia, sa skončila jedna z morových epidémií. Zdravý a vitálny strom tak symbolizuje aj zrod nového života. Napriek svojmu veku a mnohým búrkam, ktoré ustál v otvorenej krajine, je stále vitálny a v dobrej kondícii. Strom rastie neďaleko pozostatkov veľkomoravskej pevnosti.
Strom rastie v najväčšom platanovom háji v strednej a pravdepodobne aj v celej Európe, v historickom parku pri kaštieli, ktorý je evidovaný ako genofondová plocha. Háj dal vysadiť koncom 18. storočia majiteľ hlohoveckého zámku - kancelár Jozef Erdődy. So svojou manželkou nemohli mať deti a možno aj to prispelo k tomu, že pod platanom sa tajne stretával so svojou slúžkou. Keď otehotnela, dozvedela sa o tom jeho manželka Alžbeta Mayerová a dala slúžku vyhnať. Následne potom sa z platana odlomil jeden z konárov, ktoré dovtedy tvorili symbol srdca. Odvtedy je srdce vytvorené z konárov otvorené. A také otvorené srdcia majú vraj aj Hlohovčania...
Strom je skvostom medzi stovkami oskorúš v Bielych Karpatoch a ozdobou kultúrnej krajiny. Býval miestom zastávok detí, ktoré až do roku 1960 chodievali pešo do školy. Vraj v jeho okolí v noci aj "čosi" strašilo, prepadávalo okoloidúcich a strhávalo z nich šaty. Poveru možno len vytvoril a udržiaval jej majiteľ, aby uchránil úrodu vzácneho ovocia pred zlodejmi. Strom stále rodí chutné plody, ktoré sú vhodné na sušenie, zaváranie a na výrobu pálenky, tradičnej oskorušovice.
V katastri obce nazývanom Maďarová rastie dub, ktorý aj svojim historickým významom priťahuje pozornosť nielen domácich obyvateľov, ale v poslednej dobe čoraz častejšie aj celých autobusových zájazdov zo Slovenska a Maďarska. Traduje sa, že na prelome 17. a 18. storočia si postavil pri tomto dube svoj vojenský tábor František Rákóczy, významná osobnosť odboja proti nadvláde Habsburgovcov. Odtiaľto aj so svojim vojskom tiahol v r. 1708 do poslednej významnej bitky proti cisárskym vojskám, bitky pri Trenčianskej Turnej. V pamäti domácich sa uchoval ako symbol odboja proti krutovláde a na jeho počesť bol pomenovaný ako Rákoczyho dub.
Lipa v Kameničanoch rastie presne v centre obce. Priamo pri nej je autobusová zastávka, možno práve preto, lebo ľudia sa pri nej v minulosti často a radi pristavili. Tvar jej koruny nápadne pripomína srdce. V kmeni starej lipy je bútľavina, ktorá generáciám detí slúžila ako dobrá skrýša pri schovávačke. Pre domácich je malým zázrakom, pretože napriek pokročilému veku sa po dlhej zime vždy zobúdza a ako srdce dediny "bije" naďalej.
Táto lipa je najstarším a jedným z najmohutnejších stromov v parku pri Budatínskom hrade, živým pamätníkom jeho dejín. Vysadená bola pravdepodobne na začiatku 18. storočia, pri úprave vtedajšieho parku. Jeho majiteľmi boli v tom období Suňogovci. Podľa archívnych materiálov úpravy parku realizoval záhradník Ján František Roder, pôvodom zo Sliezska. Lipu dnes v parku "strážia" drevení pltníci na Váhu, ktorí sú súčasťou expozície Považského múzea.
Na trase náučného chodníka v lesoparku v Ľubovnianskych kúpeľoch rastie niekoľko exemplárov borovice vejmutovky, ktoré patria medzi najvzácnejšie dominanty lesoparku. Drevina pôvodne pochádza zo severovýchodnej Ameriky, kde tvorí rozsiahle porasty. U nás sa pestuje od konca 18. storočia a pre rýchly rast a majestátny tvar koruny je vzácnou a hodnotnou parkovou drevinou. Nominovaná borovica je najväčšia zo spomínaných a priťahuje pozornosť mnohých návštevníkov kúpeľov, ktorí čerpajú energiu a vnímajú liečivé vyžarovanie z jej členitého kmeňa.
Nominovaný strom je najväčším z posledných šiestich topoľov, ktoré sa zachovali z pôvodnej topoľovej aleje. Aleju dal vysadiť miestny šľachtic z rodu Berzeviczyovcov ako dar pre svoju milovanú manželku, ktorá sa rada prechádzala po okolitej prírode. Okoloidúcich zaujme nielen svojou mohutnosťou, ale aj zaujímavou štruktúrou koruny, vďaka čomu strom pôsobí majestátne, staroveko až mysticky. Spomínané stromy prepájajú minulosť tohto miesta s prítomnosťou už viac ako 200 rokov.
Podľa historických údajov na mieste, kde boli založené Lipany v 11. storočí, rástol posvätný staroslovanský lipový háj, ako symbol slovanstva. Tento háj bol takmer celý vyrúbaný, ostalo len posledných sedem líp. Do 16. storočia sa mesto volalo " Sedem Líp", latinsky Septemthillis, maďarsky Héthárs. Spojenie medzi Lipanmi a lipami nie je len slovnou hračkou, ale skutočným príbehom, hlbokým vzťahom, ktorý si uvedomí každý vnímavý návštevník tohto malebného mesta. Dodnes má mesto sedem symbolických líp vo svojom erbe. Stovky živých líp rastú priamo v meste, ale aj v širšom okolí. Lipa pri kostole sv. Martina však patrí medzi najkrajšie a ľudia ju majú radi ako svoju "čestnú občianku mesta". Všetky potrebné informácie o ankete Strom roka 2011 nájdete na http://www.ekopolis.sk//.
|
