O nadácii
Kto sme
Ľudia
Klub priateľov
Financovanie
Etické princípy
Nadačné dokumenty
Partnerstvo, n.o.
Ročné správy
Programy
Grantové programy
Bezpečná energia
Blokový grant EMVO-TUR
Blokový grant ŠFM
Fond Živá energia
Greenways
PrieStory
Pohoda za mestom
Strom roka
Think Big
Zelené oázy
Živé chodníky
Staršie programy
Iné programy a aktivity
Seminár: Mesto v krajine, ľudia v meste
UrbSpace
Jantárová cesta
Komunikácia ochrany prírody
Vitajte cyklisti!
Trixi mobil
Semináre a iné podujatia
Služby poskytované nadáciou
Ponuka pre samosprávy - plánovanie a tvorba verejných priestorov
Cesta Železnej opony
Seminár: Mesto v krajine, ľudia v meste
Krásna Hôrka - verejná zbierka
Darcovia
Firmy
Nadácie a neziskové organizácie
Verejný sektor
Individuálni darcovia
Podporovatelia základiny
Ako nás podporiť
Prečo byť darcom?
Podpora základiny
Možnosti finančnej podpory
Možnosti nefinančnej podpory
2%
Závet
Garancie proti zneužitiu daru
Médiá
Tlačové správy
Mediálni partneri
Monitoring médií
Témy, ktorým sa venujeme
Filmy o nadácii
EchoPolis
 

Spoznajte príbeh náučného chodníka Rakytovské plieska – Jamské pleso

V sobotu 11.júna 2011 na slávnostnom podujatí Cesty z kalamity otvorí Nadácia Ekopolis spolu s partnermi náučný chodník v lokalite Rakytovské plieska - Jamské pleso. Jeho úprava bola podporená z Fondu Tatry pri Nadácii Ekopolis sumou 322 000 eur.  Sedem rokov po kalamite v Tatrách vznikol chodník, ktorý umožní návštevníkom zoznámiť sa s odstupom času s dopadmi kalamity na tatranský les a s možnosťami jeho obnovy. Prechádzka 4,5 km dlhým chodníkom trvá približne dve hodiny. Trasa vedie stredne náročným horským terénom a má päť stanovíšť. Je príležitosťou vidieť a spoznať, ako sa tatranská príroda a ľudia postupne vyrovnávajú s následkami víchrice z novembra 2004.
  

Ničivá víchrica v roku 2004 a Fond Tatry  


19.novembra 2004 vietor, ktorý dosahoval rýchlosť do 200 km/h, vylámal stromy na úpätí juhovýchodných svahov Tatranského národného parku. Víchrica postihla lesy v páse 2-5 km širokom a 40-50 km dlhom, s celkovou plochou okolo
12 000 ha. Podobne zasiahnuté boli ďalšie tisíce hektárov lesov severného a stredného Slovenska, najmä v NAPANTe, Národný park Muránska planina a okolité hospodárske lesy.


Nasledovali práce na odstraňovaní škôd na budovách, infraštruktúre a najmä v lesoch, ktoré  sprevádzala búrlivá spoločenská diskusia. Rezonovali v nej najmä témy lesohospodárskych opatrení od ťažby po obnovu a rozvojové zámery v Tatrách, pre ktoré kalamita otvorila nové možnosti.


Na podporu obnovy Tatier vznikli viaceré finančné zbierky. Fond Tatry pri Nadácii Ekopolis bol medzi prvými a podporoval projekty citlivej obnovy tatranskej krajiny a lesov v praktickej rovine aj v rovine osvety a vzdelávania. Hlavnou zásadou jeho podpory bolo uplatňovanie primeraných postupov pri obnove.


Najvýznamnejším prispievateľom do Fondu Tatry bola česká Nadace Partnerství, ktorá zorganizovala verejnú zbierku medzi českými občanmi a firmami. Na obnovu Tatier prispeli 11 miliónmi Kč (cca 404 000 Eur). Na Slovensku bola najvýznamnejším podporovateľom Tatra banka, a.s.


Jedinečnosť chodníka - staré a nové vytvorilo celok 


Najvýznamnejšou aktivitou Fondu Tatry pri Nadácii Ekopolis bola podpora revitalizácie lesov v lokalite pod Jamským plesom a okolo Rakytovských pliesok. V tomto jedinečnom projekte spojili sily a vedomosti vlastníci lesov, odborné lesnícke inštitúcie a mimovládne organizácie. Na území s celkovou rozlohou približne 250 ha dostala šancu prirodzená  obnova lesa s následkami kalamity aj umelé zalesnenie.


Trasa náučného chodníka má päť stanovísť :

  • Rakytovec - výhľad na kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier,
  • Rakytovské plieska - najnižšie položené plesá Tatier v nadmorskej výške 1307 m. Vyšné Rakytovské pliesko (95 m x 33 m), Nižné Rakytovské pliesko ( 55 m x 33 m), hĺbka 2 m,
  • Vývoj lesov po kalamite - Tatranská kalamita v roku 2004 zasiahla územia Tatranských pliesok v menšej intenzite ako centrálnu časť Vysokých Tatier. Ostrovčeky menej poškodených lesov sa zachovali v závetrí hrebienkov či v zamokrených nížinách,
  • Furkotský potok vyteká z Vyšného Wahlenbergovho plesa, preteká cez Soliskové pliesko i cez Nižné Wahlenbergovho pleso. Miestni obyvatelia odvodili jeho pomenovanie od  slova "frkot", žblnkotanie vody,
  • Pramenná oblasť Bieleho Váhu - Biely Váh nemá prameň, vzniká sútokom Zlomiskového a Furkotského potoka. Koryto Bieleho Váhu tvoria žuly, prudký vodný tok a slnko jej dávajú oslnivú bielu farbu. Kontrastne k tomu pôsobí tmavé koryto  Čierneho Váhu prameniaceho na druhej strane Liptovskej kotliny, ktorý preteká tmavo sfarbenými vápencami, dolomitmi a bridlicami.


Partneri projektu:


Nadácia Ekopolis, Fond Tatry projekt dlhodobo koordinovala a podporila sumou 322 000 eur,


Pozemkové spoločenstvo  - Bývalí urbarialisti obce Východná Urbár, pozemkové spoločenstvo Važec - vlastníci pozemkov s podporou Fondu Tatry obnovujú lesy na  území a po kompenzácii ponechali časť kalamity v pôvodnom stave,


Národné lesnícke centrum, Zvolen zabezpečilo komplexný projekt revitalizácie územia a dlhodobý monitoring vývoja a obnovy ekosystémov,


Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen mal na starosti sledovanie vývoja podkôrneho hmyzu a návrhy opatrení,


Technická univerzita vo Zvolene vypracovala projekt protipožiarnej ochrany,


A-projekt n.o. Liptovský Hrádok poskytla odbornú podporu a vybudovanie náučného chodníka Rakytovské plieska.


Viac informácií: Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis, 048/414 52 59.